O ľuďoch v sexbiznise, ktorých nechceme vidieť

Autor: Toto je rovnosť | 2.6.2019 o 18:49 | (upravené 2.6.2019 o 20:30) Karma článku: 1,56 | Prečítané:  584x

V roku 1975 sa vo francúzskom Lyone uskutočnil protest žien v sexbiznise proti policajnému násiliu a za dôstojné životné podmienky. Od tohto roku si každoročne 2. júna pripomíname Medzinárodný deň ľudí pracujúcich v sexbiznise.

Veronika Valkovičová, výskumníčka v oblasti rodovej rovnosti Inštitútu pre výskum práce a rodiny oslovila pri tejto príležitosti Dominiku Jašekovú, riaditeľku bratislavského občianskeho združenia Odyseus, ktoré už dve dekády poskytuje služby v ohrozených komunitách, akými sú aj ľudia pracujúci v sexbiznise. Cieľom OZ Odyseus je aktívne prispievať ku zlepšovaniu kvality ich života. Prečítajte si viac o tom, aké rôzne prekážky klienti a klientky OZ Odyseus zažívajú a aké služby sú im vďaka práci tohto združenia dostupné.

VV: Kto sú klienti a klientky OZ Odyseus?

DJ: V Odyseu pracujeme hlavne s ľuďmi, ktorí injekčne užívajú drogy a s ľuďmi, ktorí pracujú v pouličnom sexbiznise. No nielen s nimi. Taktiež sa venujeme mladým ľuďom, ktorí experimentujú s drogami a žijú aktívnym sexuálnym životom. Zameriavame sa na ich rekreačné prostredie - čiže párty, festivaly a hudobné akcie. To je tiež veľká skupina, s ktorou pracujeme a ktorú vyhľadávame. 

VV: Prečo sa OZ Odyseus zaoberá poskytovaním služieb ľuďom v sexbiznise?

DJ: Poslaním nášho občianskeho združenia je podieľať sa na zachovávaní ľudských práv. Chceme sa podieľať na zlepšovaní kvality života ohrozených komunít. K takým komunitám patria aj ľudia, ktorí pracujú v sexbiznise. Sú vysoko stigmatizovaní, majú nedostatočný prístup ku zdravotnej a sociálnej pomoci. Cieľom našich služieb je prispievať k ich plnohodnotnému statusu ako členov a členiek spoločnosti.

VV: Akého charakteru sú služby, ktoré poskytujete?

DJ: Ako občianske združenie poskytujeme servisné služby a tie sú skutočne rôzne - od distribúcie šatstva či kondómov, po testovanie na pohlavne prenosné choroby. Naši klienti a klientky sa však často stretávajú s problémami v oblasti zdravotných a sociálnych služieb. Preto potrebujú pomoc pri vybavovaní občianskeho preukazu, pri komunikácii s úradmi alebo keď riešia podanie trestného oznámenia na políciu. Vo všetkých týchto prípadoch poskytujeme podporu a sprevádzanie. Naše služby však nie sú limitované len na sprevádzanie. Poskytujeme aj individuálne konzultácie a poradenstvo na rôzne témy. Aj keď v rámci terénnej služby a individuálnych konzultácií často riešime otázky zdravotných ťažkostí alebo osobných vzťahov, niekedy sa na nás klienti a klientky obracajú aj v prípadoch, že zažili násilie.

VV: Vyhľadávajú vás aj v prípade, že potrebujú pomoc so zdravotnou starostlivosťou?

DJ: Momentálne sa snažíme vytvoriť sieť spolupracujúcich lekárov. V súčasnosti máme veľmi dobrú spoluprácu s jedným gynekológom, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť našim klientkam, ktoré pracujú v sexbiznise. Niektorí naši klienti a klientky sú tiež užívateľmi drog. Čiže im poskytujeme aj výmenu ihiel ako zdravotnú službu založenú na princípoch "harm reduction". Robíme tiež nízko-prahové testovanie, keďže mnoho našich klientov a klientok buď nemá obvodného lekára, alebo to nechcú riešiť tam.

Hovoríme s nimi veľa o bezpečnosti pri práci v sexbiznise, no nielen to. Venujeme sa aj témam ako chrániť seba, ako riešiť situácie s násilnými klientmi, či prípadmi, kedy voči nim páchajú násilie okoloidúci v mestských častiach – napríklad keď do našich klientov a klientok hádžu prázdne fľaše. 

VV: Čo konkrétne považuješ za najdôležitejšiu službu, ktorú poskytujete?

DJ: Ja osobne za to najdôležitejšie považujem tú individuálnu prácu – to vypočutie a osobné konzultácie. Môžeme a chceme ich počúvať a pokúsiť sa následne pomôcť im s ich problémami. Ako terénni sociálni pracovníci a pracovníčky sme pre nich totiž často jediní, kto ich problémom načúva. Príliš často sa stretávajú s odmietnutím – nik nechce riešiť ich problémy, niekedy ich dokonca odmietnu vyšetriť. My sa snažíme byť pre nich ten oporný bod – ľudia, za ktorými môžu prísť za každých okolností.

VV: Aké skúsenosti máte vy a vaši klienti a klientky so spoluprácou s úradmi? Napríklad s políciou?

DJ: Často v rámci individuálnych konzultácii a asistencie sprevádzame klientov a klientky na úrady. Žiaľ, nie vždy máme pri komunikácii s políciou a úradmi na konci dobrý pocit – teda pocit, že sme došli do stavu, kedy je náš klient alebo klientka spokojný/á a niečo sme vyriešili. Mám občas pocit, že nám jednoducho nechcú pomôcť a nezriedka sa stretávame so stereotypným vnímaním týchto ľudí. To len ďalej prehlbuje nedôveru v úrady, ktorú naši klienti a klientky majú. Je však nutné povedať, že je to veľmi individuálne. Stretávame sa aj s veľmi starostlivým a priaznivým prístupom. Na polícii a na iných úradoch sú ľudia, ktorí sú ochotní pomáhať bez predsudkov. Takže tie reakcie môžu byť rôzne. To je aj v prípadoch, kedy naši klienti a klientky zažívajú násilie a chcú svoju situáciu riešiť s príslušnými orgánmi.   

VV: S akým násilím sa najčastejšie stretávajú?

DJ: Ľudia, s ktorými pracujeme, majú často skúsenosť s násilím v rodine alebo v partnerských vzťahoch. Ide primárne o ženy. No ak sa chcú naše klientky chrániť pred násilím, dožadovať sa spravodlivosti a vyhľadať služby pomoci, tých možností je pre ne veľmi málo.

Pre človeka, ktorý pracuje v sexbiznise, je veľmi ťažké už len prísť s témou násilia a hovoriť o ňom. Prvým stupňom je, že sa nám ten človek musí s týmto problémom zveriť. Druhým stupňom je, že musí chcieť túto situáciu riešiť. Veľa ľudí má strach, pretože cítia, že sa nič nezmení a k ničomu to nepovedie. Ak sa chcú potom dostať napríklad do krízového centra, tam nastane ďalší problém. Na Slovensku totiž nie je krízové centrum, ktoré by prijímalo ženy pracujúce v sexbiznise. Ide napríklad aj o to, že v tých centrách fungujú pravidlá, ktoré sú pre naše klientky problematické – napríklad zákaz nočnej vychádzky. Aj tam sa vytvára ďalší cyklus prekážok. Ak sú v centre poplatky za ubytovanie, ženy, ktoré sa živia sexbiznisom, nie sú schopné ich zaplatiť, ak nemôžu počas večera vychádzať von. Ak je žena ešte aj užívateľka drog, krízové centrá majú tendenciu ich odmietať.

VV: Je náročné v tomto procese posilniť vaše klientky?

DJ: Vo mne osobne rezonuje jeden prípad, ktorý sa nám stal pred rokmi. Mali sme klientku, ktorá pracovala v sexbiznise, bola tehotná, užívateľka drog a zažívala partnerské násilie. Vedeli sme o tom dlhodobo. Ona to však nechcela riešiť a už vôbec nie s políciou. Vždy rešpektujeme našich klientov a klientky a preto s nimi o všetkom hovoríme. No konáme iba na ich podnet. Počas jednej služby, kedy sme boli svedkami tohto násilia, uznala aj ona, že situácia nie je udržateľná a začali sme sa baviť o tom, že by šla do krízového centra. Situáciu komplikovalo to, že užívala heroín a bola vo vyššom štádiu tehotenstva. Vtedy sa neodporúča prestať, mohlo by to spôsobiť, že by potratila. Kvôli tomuto vysokému štádiu tehotenstva ju ani neprijali na substitučnú liečbu metadonom. Aby si zabezpečila dávku, musela tiež pokračovať v sexbiznise. Po niekoľkých hodinách na telefóne sa nám podarilo vybaviť krízové centrum, ktoré bolo pripravené ju v tom momente zobrať a ubytovať. My sme boli pripravení ju tam zaviesť. Ona sa však rozhodla, že s nami nepôjde. Nemohla si dovoliť prestať užívať. Nemohla by vychádzať von. Nemala žiadne peniaze.

Preto aj keď nájdeme nejaké centrum, vždy je to na konci rozhodnutie toho človeka. Často je to ale situácia, kedy sa rozhodujú medzi zlým a horším. Toto bolo niečo, s čím som sa aj ja osobne dlho vyrovnávala.  

VV: S akými mýtmi o vašich klientoch a klientkach sa stretávate najčastejšie? Ako ovplyvňujú vašu prácu?

DJ: Jeden z mýtov, s ktorými sa stretávame aj v kontakte s úradmi je to, že ak je na človeku v sexbiznise páchané násilie, tak je to jeho a jej problém, pretože si o to koledoval/a. Nemal/a sa vystavovať riziku! Ale to, že niekto vykonáva nejakú prácu ešte neznamená, že má byť násilie voči nemu tolerované. Často sa tiež stretávame s tým, že sú ľudia v sexbiznise vnímaní ako špinaví a chorí. Je to veľmi stereotypná predstava. Všeobecne medzi ľuďmi panuje veľmi zakonzervované ponímanie toho, ako vyzerá človek v sexbiznise, čo robí a ako sa správa. Pritom vidíme, že životy či pracovné dráhy našich klientov a klientok bývajú rôzne.  

VV: Často sa o ľuďoch v sexbiznise v rôznych médiách šíria paniky o verejnom zdraví. Ako toto vnímate a ako to ovplyvňuje prácu vašich klientov a klientok?

DJ: Áno, je to paradoxné. Pretože vieme napríklad o tom, že sú to často práve zákazníci, kto odmieta kondómy a niekedy môžu prejsť až do agresivity, ak im nie je vyhovené. Napriek tomu sú to ľudia v sexbiznise, kto týmto stereotypom trpí a v neposlednom rade tým ľuďom môže byť pre predsudky odmietnutá napríklad zdravotná starostlivosť. Dovolím si tvrdiť, že naše klientky, ktoré pracujú v sexbiznise, sú profíčky v tejto oblasti. Majú všetky vedomosti, vedia ako sa chrániť, testujú sa. Dokonca majú lepšie informácie ako ľudia, ktorí nepracujú v sexbiznise, ale žijú aktívnym sexuálnym životom s rôznymi partnermi.

My ako organizácia nielen poskytujeme služby ľuďom v sexbiznise, ale na miestach, kam chodíme tiež vzdelávame veľké množstvo mladých ľudí. Distribuujeme kondómy, učíme o tom, čo je to ženský kondóm a ako sa nasadzuje. Na Slovensku máme, žiaľ, veľmi slabú sexuálnu výchovu a môžem povedať, že veľká väčšina ľudí, s ktorými sa stretávame na tých festivaloch a hudobných akciách, ani nevie ako bezpečne nasadiť kondóm. Väčšina ľudí to nerobí správne a to je tiež riziko. Teda sex na párty medzi dvoma náhodnými ľuďmi môže byť oveľa väčším zdravotným rizikom ako práca v sexbiznise. Chodíme napríklad každý rok na festival Pohoda, kde hovoríme s približne tisíckou mladých ľudí. Všeobecne sa stretávame len s veľmi chabými vedomosťami o bezpečnom sexuálnom živote. 

VV: Pouličný sexbiznis je prítomný takmer vo všetkých mestských častiach Bratislavy. Ako pristupujú ku vašim klientom a klientkam v sexbiznise?

DJ: Často mám pocit, že ten prístup je neexistujúci. Ľuďom v sexbiznise sa tieto organizácie venujú zriedka a niekedy to robia len preto, že je ich cieľom týchto ľudí „niekam odpratať“. Sú mestské časti Bratislavy, ktoré aktívne vystupujú proti našej organizácii a našim aktivitám. Popierajú, že v danej mestskej časti existuje nejaký sexbiznis. Tvrdia, že o nich nie sú žiadne dáta. Ale pravdaže žiadne nie sú, keďže to nie je v kompetencii žiadneho orgánu, aby takéto informácie o ľuďoch zbieral! A toto sa nám napríklad stalo v mestskej časti, kde máme druhý najvyšší počet klientov a klientok.

Našťastie sú tu aj také mestské časti, ktoré aktívne podporujú našu prácu a majú záujem o kvalitu života ľudí v sexbiznise. Vnímajú túto skupinu ľudí ako ohrozenú komunitu a ich prístup je rozhodne citlivejší.

VV: Súčasťou tímu OZ Odyseus je tiež žena, ktorá má skúsenosť s prácou v sexbiznise. Zároveň je Odyseus zapojený do siete organizácií, ktoré aktívne angažujú ľudí zo sexbiznisu do svojej činnosti. Prečo?

DJ: Toto je hlbšia otázka o tom, ako fungujeme a chceme napredovať. My si myslíme, že ak máme programy práce s ľuďmi v sexbiznise, tak by títo ľudia mali byť ich súčasťou. Ľudia v sexbiznise vedia najlepšie, čo potrebujú – čo chýba a kde sú problémy. Preto by mali byť súčasťou tvorby legislatívy a politík, ktoré sa ich týkajú. Pre nás je to aj otázka finančnej efektivity. Ak máme nejaké financie, nechceme nimi mrhať. A ľudia v sexbiznise nám vedia najlepšie povedať, čo funguje, čo je treba a kde je to treba. V neposlednom rade to tiež zvyšuje dôveru našich klientov a klientok – pomáha nám to, aby sa nám otvorili. Mnohí a mnohé zároveň môžu pociťovať väčšiu dôveru k tomuto človeku z ich komunity ako ku terénnym pracovníkom a pracovníčkam.

VV: Čo má Vaše občianske združenie pripravené na 2. júna počas Medzinárodného dňa ľudí v sexbiznise?

DJ: Počas najbližších dní samozrejme plánujeme s našimi klientmi a klientkami realizovať niekoľko osvetových aktivít, ktorými si tento deň a jeho význam pripomenú. 

Vysvetlivka: „Harm reduction sa vzťahuje na politiky, programy a postupy, ktorých cieľom je znížiť škody spôsobené užívaním drog. Činnosti zamerané na znižovanie škôd sa zameriavajú skôr na predchádzanie škodám ako na prevenciu samotného užívania drog. Terénni pracovníci a pracovníčky pracujú s užívateľmi drog a často s ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise, s klientmi, ktorí sú na okraji spoločnosti. Je to náročná práca, ktorá má vo všeobecnej populácii často negatívny význam.“ (Identity of Street Workers Working with Drug Users and Sexworkers in Slovakia, Levicka, Zakova, Stryckova, 2015)

Autorka článku: Veronika Valkovičová, analytička a výskumníčka v oblasti rodovej rovnosti Inštitútu pre výskum práce a rodiny, IVPR

TOTO JE ROVNOSŤ je blog Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), ktorý uskutočňuje výskumné a poradenské aktivity pod názvom Podpora účinných mechanizmov na odstraňovanie rodovej diskriminácie v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01.. Tento národný projekt sa realizuje vďaka podpore  z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako Fico stíha sám seba

Protiextrémistické úderky nevytvoril Soros, ale štát.


Už ste čítali?