Dopady pandémie koronavírusu na životy žien

Autor: Toto je rovnosť | 23.3.2020 o 16:36 | (upravené 27.3.2020 o 14:17) Karma článku: 5,30 | Prečítané:  1953x

Inštitút pre výskum práce a rodiny sa rozhodol zosumarizovať, aké sú dopady pandémie koronavirusu špecificky na ženy a na čo treba myslieť pri prijímaní inštitucionálnych opatrení vo vzťahu k ženám.

Kríza spôsobená koronavírusom má nečakané dopady na každodenné životy ľudí na celom svete a aj na Slovensku. Treba si však uvedomiť, že táto pandémia zároveň zhoršuje a zväčšuje všetky existujúce spoločenské nerovnosti, aj keď politici a političky tvrdia, že aktuálne nie je namieste na to upozorňovať, keďže bezprostredná kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 stále pretrváva. Zatiaľ nad tým príliš nerozmýšľame, ale kríza spôsobená vírusom neproporčne ovplyvnila a ovplyvní  najmä životy žien. Zatiaľ čo snahy o zmiernenie dopadov pandémie pokračujú, zvýšené percento žien sa nachádza v prvej línii boja proti vírusu, keďže pracujú ako zdravotníčky, sociálne pracovníčky či predavačky. Mnohé z nich môžu očakávať a zažívajú dlhší pracovný čas, zatiaľ čo sa snažia šikovne zabezpečiť potreby vo vlastnej domácnosti spojené aj so starostlivosťou o ich deti a ostatných členov rodiny. A tento tlak je enormný.  

Preto sme sa v Inštitúte pre výskum práce a rodiny rozhodli zosumarizovať, aké sú dopady pandémie koronavírusu špecificky na ženy a na čo treba myslieť pri prijímaní inštitucionálnych opatrení vo vzťahu k ženám.

Zároveň sme požiadali o vyjadrenia aj odborníčky na rodovú rovnosť a postupne ich budeme zverejňovať na našej facebookovej stránke Toto je rovnosť a na našom Instagrame.

 

Ženy vo väčšej miere pracujú v sektore zdravotnej a sociálnej starostlivosti a sú v prvej línii v boji proti koronavírusu

Podľa analýzy pracovných síl Svetovej zdravotníckej organizácie pracuje v zdravotníckom sektore až 70% žien (analýza bola uskutočnená v 104 krajinách. (1) V Európe je to napríklad 54% percent lekárok a 84% zdravotných sestier. Aj na Slovensku podľa Štatistického úradu (2) pracovalo v sektore zdravotníctva a sociálnej pomoci v roku 2018 až 78% žien. Preto treba myslieť na to, že lekárky, zdravotné sestry, podporný personál v nemocniciach, sociálne pracovníčky v zariadeniach pre seniorov a v sociálnych službách, terénne sociálne pracovníčky a predavačky v obchodoch sú v bezprostrednom riziku kontaktu s vírusom, pričom práve ich práca je enormne dôležitá  pri pomoci zamedziť jeho šíreniu. Zároveň sa môže stať, že ich môžu nútiť pracovať v zlých podmienkach s nadčasmi, bez dostatočných zdravotných a hygienických opatrení. 

Masové zatváranie škôl a škôlok špecificky ovplyvnilo ženy, lebo na ich pleciach sú najmä povinnosti spojené so starostlivosťou o deti a ich domáce učenie.

Takmer 854 000 detí (3), žiakov a žiačok na materských, základných a stredných školách v súčasnosti nemá vyučovanie, lebo školy sú kvôli hrozbe epidémie zatvorené. Masové uzavretie škôlok a škôl zvýšilo tlak na rodičov, ktorí musia ostať s deťmi. Musia si vziať voľno pri ošetrovaní člena rodiny (OČR) alebo dovolenku, čím vypadnú z pracovného procesu, alebo byť na home office, zatiaľ čo sa starajú o deti. Štatistiky potvrdzujú, že najviac to vplýva  na ženy, pretože väčšina povinností spojených so starostlivosťou o deti dopadá na ne.

Značná časť domácností na Slovensku je pritom tvorená osamelými rodičmi, z toho 90% sú ženy. Zavreté školské zariadenia robia ich život ešte ťažšími. Osamelé matky, ktoré majú nízke príjmy alebo tie, ktoré pracujú v službách, ktoré sa nedajú vykonávať doma (a tak si musia brať OČR) alebo tie, ktoré nemajú platenú nemocenskú (živnostníčky, slobodné povolania) sú najviac zraniteľné. Ďalším nezamýšľaným dopadom zavretia škôl je napätie v zdravotníckom systéme, pričom podľa UNESCO (4) práve zdravotnícky personál, kde veľké percento tvoria ženy, ktoré musia pracovať, má problémy nájsť a zabezpečiť starostlivosť o svoje deti.

Ženy robia už teraz trikrát viac neplatenej práce ako muži a staranie sa o blízkych postihnutých a ohrozených vírusom zvyšuje ich bremeno.

Ženy a dievčatá už teraz vykonávajú oveľa viac neplatenej práce v domácnosti a zabezpečujú starostlivosť o blízkych (nielen o deti, ale aj napr. starších ľudí). Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) (5), celosvetovo ženy vykonávajú 76,2% všetkých hodín neplatenej práce, čo je trikrát viac ako muži. Napríklad na Slovensku sa o varenie a chod domácnosti aspoň hodinu denne stará 60% žien a len 16% mužov, pri pároch s deťmi je to až 87% žien a len 18% mužov. (7) V roku  2017 to bolo na Slovensku 87% žien a len 55% mužov v neplatenej práci. (8) Počas toho, ako systém zdravotníctva bude pod náporom, veľa ľudí s koronavírusom bude potrebovať domáce liečenie a starostlivosť, čo ešte viac zaťaží ženy z hľadiska neplatenej práce a zároveň budú vo väčšom riziku, že sa nakazia. V tom istom čase, zavreté školy a izolácia v domácnosti presúvajú prácu, ktorá sa týka starostlivosti o deti z platenej ekonomiky – zdravotné sestry, školy, opatrovateľky – na neplatenú prácu, ktorú robia najmä ženy. 

"Čo potrebujú chorí pacienti a pacientky? Starostlivosť. Čo potrebujú izolovaní starší ľudia? Starostlivosť. Čo potrebujú deti, ktoré sa učia doma? Starostlivosť. Všetka táto zodpovednosť – neplatená práca starostlivosti – oveľa viac dopadne na ženy a to práve kvôli existujúcej a nerovnej štruktúre pracovnej sily,"  konštatuje Clare Wenham, profesorka globálnych zdravotných politík z London School of Economics.  

 

Takisto ženy sú v domácnostiach vo väčšej miere zodpovedné za upratovanie, čistenie, dezinfekciu domácnosti a prípravu jedla či nákupy. So zavretými školami sa isto aj mnohí otcovia budú viac snažiť pomáhať a zlepšiť sa v starostlivosti o deti, ale nebude to univerzálne. Napriek masovému vstupu žien do pracovnej sféry v 20. storočí, fenomén druhej zmeny pre ne stále existuje.

Ekonomické dopady pandémie na ženy

Nezažívame len krízu zdravotníctva, ale aj v ekonomickú krízu. Aj keď bude bežný chod organizácií a štruktúr prerušený na tri a možno viac mesiacov, strata pracovných miest je nevyhnutná. Koronavírus zrušil dohody mnohých párov s dvoma príjmami o tom, že keď obaja pracujú, niekto iný sa stará o deti. Namiesto toho sa páry museli rozhodnúť, ktorý z nich prevezme tento údel. Na individuálnej úrovni budú voľby mnohých párov počas niekoľkých ďalších mesiacov dávať perfektný ekonomický zmysel. Nie je to však len o sociálnych normách, kedy rolu starostlivosti o domácnosť a deti vykonávajú ženy, ale je to aj o praktických rozhodnutiach. Kto zarába menej? Kto je viac flexibilný? Ženy väčšinou zarábajú menej, čo znamená, že ich práca sa v rodine považuje za menej prioritnú, keď nastane kríza. A súčasná kríza bude trvať skôr mesiace, než týždne. Celoživotné príjmy niektorých žien sa možno nikdy nedajú opäť dokopy. Aj skúsenosti z minulých kríz či epidémií ukazujú, že príjem mužov sa v minulosti po skonsolidovaní situácie vrátil rýchlejšie na pôvodnú úroveň ako príjem žien. (9)

Ohrozenie žien diskrimináciou

Tak ako sa ženy budú snažiť pokryť viac neplatenej práce, často za týmto účelom obetujú svoj príjem a nezávislosť. Ženy už vo veľkej miere pociťujú rodový rozdiel v mzdách  a vo väčšej miere prijímajú prekérnu (nestálu) prácu - či už dočasné kontrakty alebo prácu na čiastočný úväzok. Táto dynamika znamená, že prerušenie práce a prestávky v práci kvôli koronavírusu bez ohľadu na to, či je to problém zamestnávateľa (ako napríklad odstavenie závodu) alebo potreba žien starať sa o blízkych, (či už o deti, ktoré nemôžu ísť do školy alebo tých, čo ochoreli), znamenajú pre ženy stratené hodiny, nútené dovolenky, hrozbu prepúšťania a diskriminácie.

Vzhľadom na to, že postavenie žien na trhu práce je nestabilnejšie, môžu zažívať väčšiu diskrimináciu na základe rodu. Môže sa stať, že firmy ich budú prepúšťať ako prvé a použijú na to aj diskriminačné spôsoby, ako sme to mohli vidieť pred vyše 10 rokmi počas ekonomickej krízy. Takisto môže byť zvýšený stres na pracovisku, čo sa môže pretaviť do zvýšeného obťažovania žien a neprimeraného tlaku na pracovný výkon. Sestry a predavačky ostávajú pracovať, čo znamená viacnásobný tlak na ich zdravie a psychiku, pričom pracovné podmienky sa môžu ešte zhoršovať. Toto všetko sa premieta do ekonomických neistôt pre ženy a ich deti.

Dopady pandémie na telesnú integritu žien

O tom, že ženy v čase, keď je väčšina rodín dobrovoľne i nedobrovoľne izolovaná v domácnostiach, zažívajú viac násilia v intímnych partnerských vzťahoch, je potrebné hovoriť. Viac o tejto situácii si môžete prečítať v blogu Sáry Činčurovej Domáce násilie počas epidémie koronavírusu: ako ďalej?

Výskum realizovaný v Českej republike tiež hovorí o významných dopadoch na psychické zdravie a pohodu žien. Ženy v ňom uvádzali úzkosť z koranavírusu dvakrát častejšie, najviac to boli ženy na materskej, až 61%. (10) Je to najmä preto, že si robia viac starostí o rodinu a reálne sa aj viac o ňu starajú. Zároveň sa začínajú objavovať správy, že sa ženám zhoršujú podmienky pri pôrodoch a pri dostupnosti gynekologickej starostlivosti, pričom v tejto oblasti ani doteraz nebola situácia ideálna. (11)

Výzva vláde

Mnohí výskumníci a výskumníčky na celom svete sú frustrovaní, že všetky tieto dopady politici a političky neberú dostatočne vážne. Opatrenia, ktoré sú prijímané v tejto situácii, sú stále rodovo neutrálne a nezohľadňujú vplyv pandémie na životy žien a iných marginalizovaných skupín. 

Tiež je v súčasnosti problém zbierať a zabezpečiť vysoko kvalitné dáta, ktoré môžu byť v budúcnosti veľmi potrebné. Máme zatiaľ málo informácií o tom, ako vírus ovplyvňuje rôzne skupiny obyvateľstva, vrátane žien. Odborníci a odborníčky podporujú núdzové bezplatné opatrenia zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti (tie napríklad navrhuje aj Magistrát hlavného mesta Bratislavy) pre tých, čo sú nasadení v prvej línii boja s koronavírusom, ekonomickú bezpečnosť pre malých podnikateľov (vrátane živnostníkov), ako aj pre osamelých rodičov a ďalšie zraniteľné skupiny a finančné stimuly priamo platené rodine, ako aj ďalšie opatrenia, ku ktorým sa v Inštitúte pripájame. 

Pre všetky spomínané dôvody by vláda Slovenskej republiky mala brať ohľad na rozdielny dopad koronavírusu na ženy a mužov a investovať do riešení dlhotrvajúcich spoločenských problémov, ako sú rodové ekonomické rozdiely a rodovo podmienené násilie.

Preto aj v rámci našich aktivít na Inštitúte pre výskum práce a rodiny by sme chceli ponúknuť naše online poradenstvo v oblasti diskriminácie a obťažovania na pracovisku. V prípade, ak niečo podobné zažívate, vieme vám spolu s právničkou poradiť, ako sa brániť. Hoci sa vám riešenie takéhoto konania v súčasnosti nemusí zdať ako priorita a možno je to to posledné, čo by ste chceli v súčasnej situácii riešiť, z hľadiska budúcich dopadov na váš život sa môže takáto pomoc hodiť. Otázky a podnety je možné kedykoľvek posielať prostredníctvom našej webstránkyToto je rovnosť

 

Autor blogu: Ing. Mgr. Andrej Kuruc, analytik a výskumník pre rodovú rovnosť, Inštitút pre výskum práce a rodiny 

Editorky: Mgr. Jana Jablonická Zezulová, Mgr. Veronika Valkovičová, PhD., analytičky a výskumníčky pre rodovú rovnosť, Inštitút pre výskum práce a rodiny 

Ilustračná fotografia: Pixabay

 

Použité zdroje:

(1) Zdroj: https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/311314/WHO-HIS-HWF-Gender-WP1-2019.1-eng.pdf?sequence=1&isAllowed=y

(2) Zdroj: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i8F0B85B4ABCC4075B6EC5FC5ED998F0B%22)&ui.name=Zamestnanci%20pod%c4%bea%20ekonomickej%20%c4%8dinnosti%20zisten%c3%ad%20pracoviskovou%20met%c3%b3dou%20%5bpr3113rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html

(3) Zdroj: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-suhrnne-tabulky.html?page_id=9603

(4) Zdroj: https://www.weforum.org/agenda/2020/03/the-coronavirus-fallout-may-be-worse-for-women-than-men-heres-why/

(5) Zdroj:https://www.weforum.org/agenda/2020/03/the-coronavirus-fallout-may-be-worse-for-women-than-men-heres-why/

(6) Zdroj: https://www.ilo.org/asia/media-centre/news/WCMS_633284/lang--en/index.htm

(7) Zdroj: https://eige.europa.eu/publications/gender-equality-index-2019-slovakia?fbclid=IwAR2nZ0wpRL8vnlmPh7Ix_T3z0nZ9DuNzLzUStXdsxx5vpuvMMlwJShLslIU

(8) Zdroj: MPSVR SR. SÚHRNNÁ SPRÁVA O STAVE RODOVEJ ROVNOSTI NA SLOVENSKU  ZA ROK 2018. Rodová rovnosť na trhu práce. Dostupné na: https://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2019/06/SSRR_2018-final.pdf

(9) Zdroj: https://www.theatlantic.com/international/archive/2020/03/feminism-womens-rights-coronavirus-covid19/608302/?fbclid=IwAR2AIE2kH9sIgciw3xqS83EwzGEe-56MViIGhd4TpJ5Ilq0PmC-72lKgliI

(10) Zdroj: https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/behavio-pruzkum-krize-covid-koronavirus-nouzovy-stav-karantena-rousky-babis_2003210722_jab?fbclid=IwAR0MR2Utl0Kdh1gnoEUV1NNIBJcDbGnBtVZfsCblZFyWApn5FgnI1IUabwo

(11) Zdroj: https://a2larm.cz/2020/03/znesvepravneni-rodicek-a-omezeni-prav-deti-v-dobe-koronaviru/

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?