Obťažovanie na vysokých školách: aké sú jeho špecifiká? Čo si myslia študenti a študentky?

Autor: Toto je rovnosť | 5.3.2021 o 15:17 | (upravené 5.3.2021 o 17:11) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  733x

V akademickom roku 2019/2020 sme v Inštitúte pre výskum práce a rodiny (IVPR) uskutočnili výskum obťažujúceho a diskriminačného správania na slovenských vysokých školách.   

V rámci výskumu sme oslovili 1621 študentov a študentiek. Ich priemerný vek bol 23 rokov a najčastejšie študovali 4-6. ročník na vysokej škole (64 % z nich). Z prieskumu sme získali množstvo dát o ich skúsenostiach so sexuálnym obťažovaním, no nielen to.

V tejto prvej časti našej série blogov sa venujeme špecifikám sexuálneho obťažovania na vysokých školách a názorom študentov a študentiek naň. Text je doplnený o vyjadrenia študentiek, s ktorými sme uskutočnili hĺbkové rozhovory o ich skúsenostiach s obťažujúcim správaním na vysokej škole.

Čo vplýva na pretrvávanie obťažovania na školách

Z nášho prieskumu vyplynulo, že študentky a študenti majú značné skúsenosti s obťažujúcim správaním, no so svojou skúsenosťou sa niekomu zverí len 31% z nich. Z toho bolo 2/3 študentiek a len 1/3 študentov, čo znamená, že pre mladých mužov existujú ešte silnejšie bariéry, aby o takejto skúsenosti hovorili. Z našej analýzy vyplýva, že čím sú incidenty, ktoré študentky a študenti zažili, závažnejšie (t.z. sú najbližšie k aktom sexuálneho násilia), tým rastie ich potreba sa niekomu s touto skúsenosťou zdôveriť. Z dát však vyplýva, že najčastejšie študenti a študentky hľadajú pomoc a podporu u svojich rovesníkov/spolužiakov-spolužiačok, u partnera/partnerky či u rodiny. Zdôverenie sa vedeniu školy či inej autorite je naozaj zriedkavé. 

Sexuálne obťažovanie môžu študenti a študentky zažívať od svojich rovesníkov rovnako ako od vyučujúcich, potvrdzuje to aj náš prieskum. No ak sa takéto neférové zaobchádzanie deje zo strany vyučujúcich, vytvára to na akademickej pôde obzvlášť závažný problém, keďže z ich strany ide o zneužitie moci a autority, ktoré vedie k vzniku znevažujúceho či zastrašujúceho školského prostredia.

Organizačná kultúra (alebo klíma), patrí k jedným z najzávažnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú to, či sa na incidenty sexuálneho obťažovania bude niekto sťažovať a či budú v tomto prostredí naďalej pretrvávať. Sexuálne obťažovanie môže byť na niektorých akademických pracoviskách vnímané ako „otvorené tajomstvo“, kedy sa informácie o konkrétnych osobách šíria medzi študentmi a študentkami, no škola nepodniká žiadne kroky. O podobnej situácii hovorila naša respondentka Mária: “U nás funguje celkom taká kolektivita, takže my sa bavíme so staršími študentmi (...) a nás už starší upozorňovali (...) nám radili, aby sme si nedávali sukne, (...), lebo že on to bude komentovať.” (Mária)

Mnohé z incidentov študenti a študentky v našom prieskume nepovažovali za dostatočne závažné na to, aby o tom informovali vedenie školy. Na niektorých školách môže byť dokonca každodenný sexizmus, či vytváranie znevažujúceho a nerešpektujúceho prostredia považované jednoducho za súčasť štúdia alebo absolvovania niektorých kurzov. Hovorí o tom aj ďalšia z respondentiek našich hĺbkových rozhovorov: [Na škole] sa to nevníma ako problém, tam sa to vníma ako bežná vec. Málokto to identifikuje ako niečo mimo normy alebo mimo toho, čo by malo byť. Takže ani si to popravde neviem predstaviť, že ako to riešiť, lebo neviem, že za kým by som mala ísť. Lebo viem, že dekan je úplne taký istý, že vlastne všetci tam žijú, že je to normálne.” (Hana).

Na iných vysokoškolských pracoviskách sa obťažujúceho správania môžu dopúšťať ľudia, ktorí patria medzi tzv. akademické hviezdy – garantov a úspešné výskumníčky/výskumníkov, ktorých študenti a študentky vnímajú ako nedotknuteľných – ako osoby, ktorých sa vedenie školy za každých okolností zastane a preto nemá zmysel sa sťažovať.  

Ďalším faktorom organizačnej klímy, ktorá napomáha pretrvávaniu sexuálneho obťažovania, je udržiavanie hierarchických vzťahov, v ktorých sú vyučujúci osoby s autoritou a mocou. Vytvárajú pravidlá štúdia a často závisí úspech v štúdiu len od tejto jednej osoby: “Ja som druháčka a píšem s ním bakalársku prácu a je to pre mňa taká veľmi nepríjemná situácia. (...) nemôžem ísť za dekankou a povedať jej, že ma obťažoval alebo že jeho správanie nie je v poriadku. Pretože on by ma potom úplne potopil.” (Kristína). V takýchto prípadoch sa študenti a študentky môžu obávať, že ak sa budú vedeniu školy sťažovať, bude to mať negatívny vplyv na ich študijné výsledky.

Z rozhovorov, ktoré sme uskutočnili tiež vyplynulo, že študenti a študentky sa môžu potýkať s nedostatkom informácií o tom, na koho sa v akademickom prostredí môžu obrátiť. Len 12 % zo všetkých študentiek a študentov súhlasilo s tvrdením, že boli svojou vysokou školou dostatočne informovaní o téme sexuálneho obťažovania. Majú síce značné právne povedomie o probléme – napríklad 2/3 študentiek a študentov si je vedomých, že problematika sexuálneho obťažovania je na Slovensku legislatívne ošetrená v antidiskriminačnom zákone. No nástroje, ktoré by im mali pre nich byť dostupné hlavne na úrovni školy, sú zriedkavé. 

Čo si študentky a študenti myslia o obťažovaní na školách

Študentiek a študentov slovenských vysokých škôl sme sa tiež pýtali na rôzne situácie a na to, či by to konanie podľa nich zo strany učiteľa/učiteľky predstavovalo sexuálne obťažovanie. Všetky situácie, na ktoré sme sa ich dopytovali, zároveň spadali pod definíciu sexuálneho obťažovania zo slovenského antidiskriminačného zákona. Na základe ich odpovedí môžeme súdiť, že ich miera scitlivenia je voči takémuto správaniu značná. Napríklad 87 % študentiek a študentov považuje za sexuálne obťažovanie, ak sa vyučujúci/vyučujúca „pokúša diskutovať so študentom/študentkou o sexe, aj keď sa to netýka výučby (napr. sa ich pýta na ich sexuálny život)“. 76 % študentiek a študentov za sexuálne obťažovanie tiež považuje, ak má vyučujúci/vyučujúca „"sexistické" poznámky znevažujúce mužov a ženy (napr. ženy sú dobré iba do postele).“ So závažnosťou konania ich presvedčenie, že ide o sexuálne obťažovanie, len stúpa.

Je však potrebné povedať, že tieto otázky sa pýtali na ich názory, len ak išlo o učiteľa/učiteľku, teda o osobu, ktorá má nad nimi autoritu. To mohlo mať zásadný vplyv na to, že toto správanie považovali za problematické – napr. predpokladáme, že ak by išlo o rovnaké situácie zo strany rovesníka/rovesníčky, tam už by nemuseli uvádzať takú mieru scitlivenia práve preto, že by tieto situácie považovali za riešiteľné alebo bežné.  

Študentov a študentiek sme sa tiež dopytovali na to, či by vysoké školy podľa nich mali prijať opatrenia na predchádzanie sexuálneho obťažovania – na túto otázku odpovedalo kladne až 89 % študentiek a študentov. 65 % študentiek a študentov je tiež presvedčených, že osoby, ktoré zažili sexuálne obťažovanie a rozhodli sa ho nahlásiť až po rokoch, majú právo sa dožadovať spravodlivosti. Veľmi málo z nich (4 %) si myslí, že so sexuálnym obťažovaním sa nedá nič robiť, alebo že sexuálne obťažovanie prestane, ak ho bude osoba ignorovať (8 %).

Téma vzťahov medzi vyučujúcimi a študentmi/študentkami je kontroverzná téma.

O nastolenie neformálnych vzťahov či intímne zblíženie sa môžu pokúšať vyučujúci a vyučujúce i samotní študenti a študentky. Učitelia a učiteľky by mali brať na zreteľ svoju pozíciu osôb s autoritou a vplyvom v akademickom prostredí. Napriek tomu, že sa jedná o konsenzuálne a dobrovoľné vzťahy, je nutná istá obozretnosť. Tá vychádza z poznania, že existencia týchto vzťahov narúša hranice profesionálneho vzťahu.

Vyučujúci/vyučujúca ako zamestnankyňa a kolegyňa v akademickom kolektíve disponuje voči študentovi/študentke značnými zdrojmi a statusom, ktorými môže uškodiť v prípade konfliktu medzi partnermi. Avšak aj bez konfliktov tento vzťah na pracovisku vytvára stret záujmov a môže viesť v kolektíve (vyučujúcich i študentov a študentiek) k podozreniu z favoritizmu a vytvárať klímu nedôvery. Podľa dát z nášho prieskumu si až 73 % zo všetkých študentiek a študentov myslí, že „vyučujúci/vyučujúce by nemali mať sexuálne vzťahy so svojimi študentmi / študentkami“.

Čo môžu vysoké školy robiť?

Existuje množstvo nástrojov, ktoré môžu vysoké školy využiť pri prevencii a riešení sexuálneho obťažovania na akademickej pôde. Nemali by zabúdať, že sú organizáciami, ktoré nielen zamestnávajú, ale aj poskytujú vzdelanie – preto sa aj na ne vzťahuje antidiskriminačný zákon. Ten im ukladá povinnosť nielen riešiť vzniknuté problémy primárne tam, kde vznikli, ale sa aj podieľať na prevencii sexuálneho obťažovania a diskriminácie. Ak sa sexuálne obťažovanie na akademickej pôde deje a vedenie fakulty/katedry to ignoruje, môže taký stav viesť k občiansko-právnemu sporu.

O špecifikách sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí, ako aj o rôznych nástrojoch a mechanizmoch, ktoré môžu vysoké školy, fakulty i katedry využiť, hovorí nová príručka Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR): Čo so sexuálnym obťažovaním? (príručka pre vysoké školy)

 

Autorka textu: Mgr. Veronika Valkovičová, PhD.

Štatistická analýza: Mgr. Ivan Ropovik, PhD.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Od pondelka otvoria letné terasy aj fitnescentrá. Zákaz vychádzania sa však nekončí

Vláda uvoľňuje opatrenia rýchlejšie, epidemiológovia varujú pred indickou mutáciou.

Výzvy realitného trhu

Lacno a nevkusne. Po rokoch úpadku hľadáme, v čom sme vynikali

Vracajú sa architektonické súťaže.

Stĺpček Petra Schutza

Ručiť sa nedá ani za to, ako žiaci prežijú najbližšie dva mesiace

Slovensko sa v pandémii covidu so vzdelávaním nepekne zahrávalo.


Už ste čítali?